Tak ako každý rok, aj teraz sme nedočkavo čakali na Mikuláša. Bodaj by nie, veď Mikuláš má v detskom srdci svoje špeciálne miesto. Všetci sme boli celý rok veľmi dobrí, takže nebol najmenší dôvod myslieť si, že nepríde. Odrazu vstúpil do dverí. Červený odev, biela brada, milý úsmev na tvári, veľká červená čiapka a kôš plný prekvapení. Deti tohto milého deduška hneď spoznali. Mikuláš! Spočiatku sa niektoré deti báli, lebo on nebol sám. Sprevádzali ho verní pomocníci - anjeli a čerti, veľkí aj maličkí. Privítali sme ich peknými básničkami, pesničkami. Mikuláš bol zvedavý, či boli všetky deti po celý rok dobré, či všetko pojedli, či počúvali a keďže my máme v škole a škôlke len samé dobré deti, nedočkal sa odpovede „Nie.“
A potom to prišlo...
Siahol po svojich košoch, ktoré mu pomocníci čerti priniesli a začal rozdeľovať odmeny. Deti sa potešili, keď im do rúk vložil balíček plný sladkých dobrôt. Ich srdcia hrial pocit radosti a ani jedno z nich nebolo sklamané. Na tvári všetkých detí sa objavil úsmev. A keďže balíčky rozdávali aj čerti, deti sa ich prestali báť. Hoci sa u nás Mikuláš a jeho pomocníci cítili veľmi dobre, museli sa rozlúčiť, lebo mali v tento deň ešte veľa ďalšej práce. Čakalo ešte veľa takých nedočkavých detí, ako sú tie naše...
Už teraz sa tešíme , že s plným košíkom dobrôt prídu aj o rok.
Mikuláš do okien nazerá,
na dobré deti pozerá.
Okolo Mikuláša veľa detí,
každému balíček delí.
Mikuláš sa pýta?:
Bolí ste dobré
celý rok?
To je k darom prvý krok.
Snažili sme sa dobré byť,
všetkých ľudí potešiť.
To ja teda radosť mám,
balíčky Vám odovzdám.
Keď budete poslúchať,
ja budem rád,
na rok všetkým deťom
balíčky zas prídem dať.
