• Vysvedčnie bez stresov


        • Vážení rodičia!


          Ako ten čas letí. Onedlho prídu Vaše deti domov s vysvedčením. Táto chvíľa by mala  zostať príjemnou spomienkou pre Vás, ale aj vaše deti.  Aj slabšieho žiaka treba nejako motivovať, aj za horšie vysvedčenie treba pochváliť. Každý rodič by mal zvážiť, do akej miery sú tresty za zlé známky účinné a či sú vôbec potrebné. Už len to, že dieťa chodí do školy a počúva tam veci, o ktorých možno nikdy predtým nepočulo, je pre neho prínosom. Známkam netreba prikladať taký veľký význam, aby kvôli nim bolo dieťa v strese.    
          Každé dieťa by malo vedieť, že vysvedčenie a rodičovská láska sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia.

          • Aj keď prídete celkom vyšťavení z práce, venujte dostatok času svojim deťom. Opýtajte sa ich, aký mali v škole deň  - dávate im tým najavo, že vám  záleží na nich, nie len na ich známkach alebo vysvedčení.
          • Ak však máte doma žiaka, ktorému škola nejde ako po masle, nehanbite sa požiadať, aby vám dieťa ukázalo svoju tašku, zošity a učebnice. Robte to formou úprimného záujmu, nie formou kontroly. Možno sa po rokoch pobavíte, ak si pri tom zaspomínate na vlastné školské časy.
          • Nenúťte svoje dieťa, aby vám prednášalo učebnú látku naspamäť. Pokojne priznajte, že ste to už dávno zabudli a že sa necháte poučiť od svojho dieťaťa. Dieťaťu dáte pocit dôležitosti, že vám môže predviesť svoje vedomosti a ani si neuvedomí, že si tým látku zopakuje a utvrdí - a vy sa možno dozviete niečo, čo ste dávno zabudli. Rozvrh hodín majte na viditeľnom mieste, aby ste vedeli, o čom sa máte s dieťaťom rozprávať.
          • Pravidelne kontrolujte žiacku knižku. Deti majú celkom iné priority než školu a školské povinnosti. Často zabudnú doma oznámiť niečo dôležité. Tiež nebudete prekvapení, ak naraz uvidíte celý stĺpec zlých známok.
          • Nekarhajte dieťa za zlé známky! Radšej pátrajte po príčinách, prečo ich nosí. Niekedy dieťa naozaj nemá bunky na istý predmet, no niekedy stačí trochu zmeniť prístup a zo slabého žiaka sa môže stať výborný. Nájdite správnu motiváciu pre získanie lepších známok. Dobrá známka pre dieťa neznamená nič, ak za ňu doma nie je aspoň nejako ocenené. Rovnako zlá známka neznamená nič, ak sa mu za ňu dostane vždy len trest a nerieši sa príčina.
          • Aktívne sa zapájajte do triednych mimoškolských aktivít. Nájdite si čas aspoň na individuálne konzultácie s učiteľom, ak vám pracovná doba neumožňuje schádzať sa na rodičovských združeniach. Učiteľ vám isto ochotne poskytne informácie týkajúce sa vášho dieťaťa.
          • V prípade, že vám učiteľ oznámi, že má s vaším dieťaťom problémy, nesnažte sa ho brať ako nepriateľa. Keby učiteľovi na vašom dieťati nezáležalo, nesnažil by sa s vami to konzultovať. Ak vám učiteľ odporučí vyšetrenie u špecialistu, neberte to ako hanbu. Je to len snaha pomôcť vášmu dieťaťu nájsť vhodný spôsob výuky a stanovenie diagnózy tomu môže len napomôcť.
          • Škola je pre dieťa zamestnaním. Vysvedčenie nie je len "výplatná páska" žiaka, ale aj jeho rodičov. Aj keď nesplní vaše očakávania, odmeňte zaň svoje dieťa. Niekedy znamená ľudský prístup zamestnávateľa viac než výplata. Nečakaná odmena za slabšie vysvedčenie môže dieťa naštartovať k lepším výsledkom. V každom prípade by si mali rodičia uvedomiť, že sú to len známky na kuse papiera, ktoré nikoho nebudú zaujímať, keď dieťa dospeje a bude sa živiť samo (aj keď dobré vzdelanie je cesta k lepšiemu živobytiu).
          • Prázdniny a víkendy sú na to, aby si deti oddýchli od školy a povinností. Nenúťte deti cez prázdniny sedieť nad učebnicami. Ak to už musí byť, určite si nejakú pravidelnosť a rozsah úloh, aby dieťa nebolo školou a učením znechutené ešte viac než cez školský rok.
          • Škola nie je len o učení a učiteľoch. Opýtajte sa občas aj na kamarátov, môžete sa tak dozvedieť, či náhodou vaše dieťa niekto nešikanuje, resp. či sa naopak nedalo k nevhodnej skupine a nevenuje sa nevhodným aktivitám.
          • Za známky sa nemá trestať, lebo ony v skutočnosti vôbec nič nehovoria o vašich deťoch.
          • Dobré vysvedčenie nemožno brať ako samozrejmosť, skrýva sa za ním priveľa úsilia. Je nutné dieťa pochváliť, dať mu najavo rodičovskú radosť a hrdosť nad jeho schopnosťami.
          • Nad vysvedčením, ktoré nepoteší, treba spoločne so svojim potomkom porozmýšľať a následne by rodič mal dať dieťaťu ďalšiu šancu. Dieťa zvyčajne dôvera rodičov povzbudí a motivuje.
             

          Polročné vysvedčenie bez zbytočného stresu? Dá sa to!

          Pri príležitosti polročného i koncoročného hodnotenia žiakov dochádza k prípadom, keď sa deti nevrátili zo školy, utiekli, či si dokonca siahli na život.

          Nesprávna reakcia na zlé známky vzťah dieťa ku škole ešte viac zhorší.

           

          Za ich nadmerný strach môže najčastejšie neprimeraná reakcia rodičov. Viete, ako to zvládnuť bez toho, aby vám praskli nervy?

          V prvom rade by ste si mali uvedomiť, že ide iba o orientačné zhodnotenie ich šesťmesačného snaženia, ktoré nič neznamená, prakticky o ničom nerozhoduje, iba informuje, v čom sú ,,doma“ a v ktorých predmetoch majú isté rezervy. Netreba zabúdať ani na to, že vysvedčenie neodráža len prácu dieťaťa, ale aj rodičovský podiel na jeho príprave a rozvoji osobnosti. Zamyslite sa, či ste sa mu venovali dostatočne, či ste si našli čas na jeho preskúšanie. ,,Keď rodičov známky detí predsa len prekvapia, mali by počkať, kým emócie opadnú. Ak ide o prvý neúspech dieťaťa, môžete sa zamerať na skúmanie spôsobu, akým sa pripravuje na vyučovanie, preverte si, či rozumie tomu, čo sa učí a či náhodou nepotrebuje vašu pomoc,“ radí psychologička a psychoterapeutka Zdeňka Némethová.

          Dôvodom zhoršeného prospechu môže byť i strach zo školy, fóbia podmienená zlými vzťahmi s rovesníkmi, učiteľom, strachom zo zlyhania, skúšania a podobne. ,,Často sa stáva, že zhoršený prospech ide ruka v ruke so zhoršeným vzťahom medzi rodičmi, prípadne medzi rodičmi a deťmi.“

          Najčastejšie chyby rodičov

           

          Opodstatnené vyjadrenie nespokojnosti so školskými výsledkami je namieste, ale prehnanej kritike sa snažte vyhýbať. Ľahko sa môže stať, že od hodnotenia prospechu dieťaťa skĺznete ku konštatovaniu, že je úplne neschopné a v živote nič nedokáže.

          ,,Rodičia si pritom neuvedomujú, že tým ubíjajú sebavedomie dieťaťa. Potomka treba vedieť i pochváliť za úspechy a pokroky, ktoré dosiahne. Negatívna kritika je sama osebe demotivujúca. Ak ju však skombinujete s postrehmi a návrhmi, ako situáciu zmeniť a riešiť, stáva sa z nej konštruktívna kritika, ktorá vám obom môže pomôcť.“

          Aj rodič môže byť príčinou zlého prospechu, a to vtedy, keď sa s dieťaťom neučí, pre nedostatok času mu nepomáha, alebo ak má prehnané očakávania. ,,Skôr ako sa školské problémy prehĺbia, treba vyhľadať odbornú pomoc u psychológa, špeciálneho pedagóga, ktorý pomôže odhaliť príčinu zlých známok a navrhne účinné riešenie.“

          Prečo nosí domov zlé známky?

          Zlý prospech môže signalizovať viac vecí
          • zmena vyučujúceho
          • nezaujímavý výklad učiteľa
          • nezáujem o predmet
          • narušené vzťahy s rovesníkmi
          • narušené vzťahy s rodičmi
          • rozvod rodičov
          • veľa vymeškaného učiva
          • fóbia zo školy
          • tréma
          • sociálna fóbia, dyslexia atď....

          S deťmi sa treba učiť

          V prvých rokoch je to tá najlepšia cesta k tomu, aby si dieťa vytvorilo návyk na pravidelné učenie. Pri vysvetľovaní učiva však postupujte presne podľa učebnice. „Čím je dieťa staršie, pomoc zo strany rodičov nadobúda inú podobu, napríklad preskúšania alebo skontrolovania domácich úloh. Vo vyššom veku treba dať najavo, že mu dôverujete a nechajte ho pripravovať sa bez vášho zásahu, kontroly a skúšania.

          S deťmi sa treba učiť, je to tá najlepšia cesta k tomu, aby si dieťa vytvorilo návyk na pravidelné učenie.

          Ako (ne)reagovať na zlé známky?

          • ak ste sa dohodli, že sankciou za zhoršený prospech bude odopretie jeho obľúbenej činnosti, napríklad hry na počítači, dodržte to, aby dieťa zistilo, že jeho správanie má isté dôsledky, za ktoré treba prevziať zodpovednosť,
          • keď sa dieťa snaží, svedomito sa pripravuje a napriek tomu prinesie domov zlú známku, nekarhajte ho a netrestajte, radšej pátrajte po skutočných príčinách,
          • za dobrý prospech ho vždy pochváľte, nech vie, že jeho snahu neberiete
          • ako samozrejmosť či povinnosť. Pochvala je výrazný motivačný faktor, ktorý pomáha dosahovať lepšie výsledky,
          • dajte mu najavo, že ho máte radi i napriek horšiemu prospechu. V opačnom prípade môže nadobudnúť presvedčenie, že sa za neho hanbíte a je vám iba na obtiaž,
          • ak sa dieťaťu do učenia nechce, motivujte ho programom, ktorý bude nasledovať hneď po dobre zvládnutej príprave do školy. Sľúbte mu napríklad chutné jedlo, spoločnú hru, návštevu kamaráta a pod.

           

          Zdroj: Nový čas, Eva Peterová

          Súvisiace články