Pohľad do smutnej histórie:
Bol mrazivý slnečný štvrtok, 30. november 1944. Nikto netušil, že po 14. hodine sa začne odvíjať nezmyselná dráma. Nezmyselná, krutá vojna a kolektívna zodpovednosť mali strašnú žatvu. Ženy a deti zhromaždené pred kostolom a Dolnou školou ešte nevedeli, že strácajú manželov, synov či otcov.
Asi 300 mužov vo veku od 16 do 60 rokov, sústredených na dvore v Hornej škole, na súmraku odviedli dolu dedinou do Beckova. Na druhý deň priviedli do Beckova aj tých Selčanov, ktorých zajali mimo obce. Za pomoc partizánom z nich vybrali 67 a deportovali ich do zberných táborov v Ilave a Seredi. Odtiaľ ich presunuli do koncentračných táborov v Nemecku.
Akoby sa do tohto dňa sústredilo všetko zlo a utrpenie, čo priniesla vojna. Ťažko je hľadať slová útechy pre najbližších, ktoré by zmiernili ich žiaľ. V dedine nebolo nikoho, kto by nestratil blízkeho človeka. Ešte i po toľkých rokoch stojíme zhrození nad touto tragédiou a mnohí si v pamäti premietajú jej priebeh. Veď i z prvej svetovej vojny sa nevrátilo 29 Selčanov, ako o tom svedčí pomník padlým v obci. Bilancia druhej svetovej vojny je omnoho strašnejšia - 43 mužov v rozkvete života a tvorivých síl zaplatilo životom za našu slobodu.
43 mužov a otcov sa nikdy viac nevrátilo k svojim rodinám. 43 vyhasnutých životov.....
Uplynulo už 76 rokov. Bolesť utícha....spomienky ostávajú...
Nevrátili sa, ale v našich srdciach žijú.
Česť ich pamiatke !
